Moje dieťa ma bije

Prešla som si procesom prijatia hnevu a s ním spojeného agresívneho správania, keď mala Dáška vlnu, že ma vždy večer pred zaspávaním bila, hrýzla, štípala, skákala po mne, kričala, …Nepochopenie, zúfalstvo, žiadna stratégia na upokojenie nepomáhala. Cítila som, že ako mama to nezvládam, že neviem, čo mám robiť a občas som sa veľmi zľakla, akú veľkú som mala túžbu jej to celé vrátiť a utrieskať ju. Detská psychologička a kamarátka v jednom, s ktorou som situáciu konzultovala, vyjadrila veľké pochopenie náročnosti situácie. To bola obrovská úľava môcť to „vrece“ na niekoho vysypať. Oslovili sme, ako to ja mám s agresivitou, či ju viem prejaviť, či sa jej bojím, čo mi prípadne Dáška chce týmto správaním povedať. A tiež sme prišli na to, že agresivita je dobrá, že ju potrebujeme, len ju potrebujeme upratať do nejakých rámcov akceptovateľnosti. A že ak raz bude moje dieťa niekto obťažovať na diskotéke, tak budem veľmi vďačná za to, že vie byť moja dcéra agresívna. To bol totálny gamechanger pohľadu na situáciu.
Prišlo prijatie, hoc nie pochopenie toho, prečo sa to Dáške deje. Nevypátrala som príčinu, toto správanie sa periodicky objavuje, hoc už menej často aj menej intenzívne. Ale už viem, že keď príde, vieme s ním pracovať. Aj s akýmkoľvek prejavom a stavom hnevu, zúrivosti, zlosti, …

Dáške občas ponúknem, že može hnev nakresliť. Alebo sa jej spýtam ako tá zlosť vyzerá, aká je veľká, akú má farbu. Na zvládanie hnevu je možné mať doma boxovacieho nafukovacieho panáčika alebo si vyrobiť vankúšového, ktorý bude mať meno a bude slúžiť na udieranie v stave hnevu a zlosti. Občasne sme doma skúšali zlosť vyskákať na fit lopte alebo vytriasť z dieťatka dolu hlavou, predýchať alebo počítať do 5.

Každý z nás má inú stratégiu a dieťa ju od nás okukáva. Super je, keď dieťatko aj nás veľkých vidí ako s hnevom pracujeme, že aj my vieme udrieť, predýchať, zakričať si. Základom je hnev prijať, pomenovať, precítiť si ho a pracovať s ním. To, že je z toho niekedy v závere zábavná aktivita je fajn, len nepopierajme, že to bol na začiatku hnev a môžeme overiť u dieťatka, čo sa s ním stalo a ako sa cíti.

O hneve je aj veľa krásnych kníh. My máme obľúbenú Dráčik, nehnevaj sa, kde dráčik Rúfus pri svojom hneve chŕli oheň a pácha tým veľa škôd alebo Škriatok v pyžamku, kde na ramene dievčatku pristala pani Zlosť a bolo potrebné sa jej striasť.

Fotka: Pexels, Julia Larson