Z čias štúdia psychológie som si matne pamätala na koncept magického myslenia u detí. Po x rokoch a s aktuálnou skúsenosťou mamy som zvedavo nahliadla do tejto témy. A potvrdila si, že dieťa do veku cca 7 rokov má tento koncept ako prirodzenú súčasť kognitívneho vývoja. Deti v tomto veku často predpokladajú, že ostatní vedia to, čo vedia ony, alebo že ich vnútorné myšlienky a pocity sú zjavné pre ostatných. Táto viera je spôsobená ich obmedzenou schopnosťou rozlíšiť medzi ich vnútorným svetom a vonkajšou realitou.
A tak dieťa napríklad verí tomu, že ja ako jeho mama viem čítať jeho myšlienky. To sú tie situácie, keď sa „hodí o zem“ s plačom, lebo som mu rozkrojila chlebík, podala pyžamko alebo vypla hudbu, po tom ako ma o to poprosilo. Lenže dieťa malo predstavu ako má byť ten chlebík rozkrojený, ktorú časť pyžamka chce prvú alebo chcelo len inú pesničku, nie úplne vypnúť hudbu. Sú to všetky tie situácie, keď sa dieťa v zúfalstve rúca a ja mám na jazyku odpoveď „Ako som to mala vedieť, veď si mi nič nepovedal/a.“
Pointa je v tom, že dieťatko je presvedčené, že tú jeho realitu mám plne obsiahnutú, a teda aj bez slov viem, ako presne to myslelo. Mne táto informácia priniesla viac porozumenia a pokoja do riešenia situácií s Táničkou (4,5), kde už viem identifikovať, o čo ide a vysvetľujem jej, že potrebujem, aby mi situáciu vysvetlila slovami.
Na to všetko ešte výskumy ukazujú, že rozvoj mozgu končí až okolo 25. roku života. A tak keď sa s touto perspektívou pozerám na svoje dievčatá a uvedomím si, že sú ešte len v prvej pätine tohto procesu, pomáha mi to sa upokojiť a uvedomiť si, že moje očakávania sú často prehnané.
Fotka: Pixabay
