Všade sa hovorí, že by sme deti nemali porovnávať. Ja to ale vnímam ako automatický program.
Ak mi povie kamoška, ze jej dieťa už vie čítať, rovno naskočí myšlienka na to, ze moje ešte nie. Keď mi povie, že jej dieťa korčuluje, príde myšlienka, že moje nie. Ja takéto porovnávanie vnímam ako prirodzené a nechávam mu voľný priebeh. Ako doležité vnímam, aký postoj k tej myšlienke zaujmem.
Ak sa štartuje program, ktorý vníma dieťa ako nedostatočné, je vhodné sa naň pozrieť a preskúmať ho.
Ak sa štartuje program, ktorý inšpiruje k aktivite, je výborné ho využiť a rozšíriť si obzory, či posunúť sa vpred.
Ak sa štartuje program, ktorý konštatuje, že túto zručnosť dieťa nemá, ale vie niečo iné a je pre mňa dokonalé také aké je, spokojne to prijímam a radujem sa z toho.
Veľmi by som nám dospelákom želala poznať svoje vlastné talenty, lebo to je cesta, ako dokážeme vnímať talenty našich detí a ich absolútnu výnimočnosť. Potom pochopíme, že kazdý má svoje jedinečné miesto, pre ktoré je dokonalo stvorený.
Ako inšpiráciu odporúčam Gallupov test osobnosti a tiež knihu Odemykání dětského potenciálu od Jana Műhlfeita a Kateřiny Novotnej.
Fotka: Pexels, Anastasia Shuraeva
Nekonečná téma súrodeneckých vzťahov
Vzťah medzi súrodencami je ako na vlnách. Raz sa hrajú a milujú, no v sekunde sa nenávidia a ťahajú za vlasy. Potom si to odplačú,
