Rodinný kruh sme zaviedli v čase, keď mala Tánička asi 2 roky a ešte nevedela plynule formulovať vety. Doteraz mám v živej pamäti, ako robila kotrmelce vždy, keď na ňu prišiel rad a mala odpovedať na otázku. Smiala sa a robila kotrmelce. My sme sa na ňu pozerali a všetci sme sa smiali. A presne to sme potrebovali viac ako slová.
Rodinný kruh zvolávame pred spaním podľa potreby a nálady, niekedy dievčatá, niekedy ja (tatinko by po celom dni mal už rád kruh ticha, a tak sa iniciovaniu radšej vyhýba, ale poctivo sa zúčastňuje 
). Dievčatá sa väčšinou pýtaju na to, čo sa nám dnes najviac páčilo alebo nepáčilo, za čo sme vďační alebo na čo sa zajtra tešíme. Ja niekedy zvolám kruh, keď mám pocit, že je toho na mňa veľa, keď potrebujem odkomunikovať, že sa mi niečo nepáči alebo niečo potrebujem, keď som za niečo výnimočné vďačná, keď cítim, že som hrdá.
Rodinný kruh má byť presne taký, aký ho rodina potrebuje. Má presne také pravidlá, aké si rodina stanoví. Nie je dôležité, aby boli zodpovedané všetky otázky, aby odpovedal každý, aby trval 5 minút, ani nemusí byť pravidelne. Dôležité na tej chvíli je, že sú tam všetci, že sa vnímajú, vidia, počúvajú. Rodinný kruh dáva každému členovi pocit, že je dôležitý a vypočutý.
Je to úžasný priestor, kde svoje pocity komunikujeme v pokoji s chladnou hlavou a dáme im váhu v celej rodinnej bunke.
Fotka: Pexels, Elina Fairytale
Nekonečná téma súrodeneckých vzťahov
Vzťah medzi súrodencami je ako na vlnách. Raz sa hrajú a milujú, no v sekunde sa nenávidia a ťahajú za vlasy. Potom si to odplačú,
